Kde ferraťáci končia, skutoční horolezci iba začínajú. 😉
A o tom tu bola reč! Veď len severná stena Cima Grande ma 550 výškových metrov! Našim sprievodcom bol náš kolega a kamarát Palko Stanik.
Mnohí z nás ho poznajú ako skvelého fotografa, mimochodom len nedávno ste si mohli pozrieť jeho autorskú výstavu v LKS v Liptovskom Mikuláši. Niektorí ako jaskyniara, čo je aj jeho povolaním, no a dnes nám odkryje ďaľšiu stránku svojej osobnosti – a to stránku horolezeckú.
Palko svoju prednášku popísal takto:
„Dolomity sú hory môjho srdca. Mám ich rád, zažil som v nich veľa dobrodružstiev so svojimi lezeckými kamarátmi. Či už to bolo na Čimách, Marmolade, Tofane, alebo v bivaku pri flaške páleného, rozprávajúc sa o všetkom dobrom a zlom, čo život prináša. Potom nastal okamžik, keď som sa rozhodol tento super horský svet ukázať svojmu synovi Miškovi. Výlet to bol naozaj dobrý. Rád vám o ňom porozprávam.“
V našej Ateliérovej obyvačke s Paľkom Staníkom bola nádherná atmosféra. Jeho krásne rozprávanie, veľmi priateľské a otvorené. Veselé príbehy z lezeckých výletov obohatené o bivakové zátišia, lezecké cesty s podrobným popisom. Nechýbali ani informácie o počasí z prezentovaných ciest 
. Fotografie z rôznych časových období z lezenia na kolmých skalách. Niektoré fotky boli dokonca scanované z diapozitívov. Prvé zábery boli z 90-tych rokov. Prepravným vozidlom lezeckej skupiny bola vtedy krásna modrá Avia. Výbava lezcov nekorešpondovala so súčasnou premakanou lezeckou výstrojou! A presne vďaka týmto záberom to bolo o to úžasnejšie. Druhá časť prednášky bola venovaná návratu do Dolomitov so synom Miškom a jeho spoznávaniu lezenia v náročných skalách pod krídlami otca a lezca. Nádherné to bolo. Palko, veľká vďaka. Bola to tvoja prvá prednáška v Ateliéri Luna. A samozrejme nie posledná .
A ešte dôležitá informácia. Nemáme z tejto prednášky fotky, lebo všetci skalní fotografi si práve dnes svoje fotáky nevzali….
. Tak len tieto mobilovky od Zdenka Zaťka. Ateliér bol plný, len to nie je vidieť 
